Dobrovoľníctvo v Gruzínsku, kde čas plynie akosi pomalšie

Autor: ADRA Slovensko | 22.10.2020 o 15:07 | (upravené 22.10.2020 o 15:16) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  184x

"Na percepciu času sa mi zvykalo najťažšie. U nás má všetko stanovený presný čas, napríklad odchody autobusov. V Gruzínsku autobus odíde vtedy, keď sa naplní..."

ADRA sa popri humanitárnych a rozvojových projektoch dlhodobo venuje aj školeniu a vysielaniu dobrovoľníkov do menej rozvinutých krajín. Vďaka podpore SlovakAid (Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu) sme mohli nášho dobrovoľníka Jozefa Baňása na rok vyslať do Gruzínska, kde sa podieľal na rozvíjaní mierotvornej a inkluzívnej spoločnosti. 

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • Ako vyzeral jeho bežný pracovný deň 
  • Čo ho v Gruzínsku najviac frustrovalo
  • Ako pandémia ovplyvnila jeho život v Tbilisi 

 

Jozef, nedávno si sa po roku vrátil z Gruzínska. Čomu si sa tam venoval? 

Pracoval som ako dobrovoľník v organizácii s názvom International Center for Peace and Integration (ICPI) Georgia. Táto nezisková organizácia sa v súčasnosti sústreďuje hlavne na projekty týkajúce sa sebazdokonaľovania, ekológie, mieru, migrácie a práce s vnútorne presídlenými osobami. Ich špecializáciou sú projekty cez program Erasmus+ zamerané na tieto témy, kde sme vytvárali dvojice dobrovoľníkov z krajín, ktoré majú medzi sebou určitý vojenský alebo politický konflikt, napríklad Arménsko – Azerbajdžan, Arménsko – Turecko, Turecko – Grécko, či Rusko – Ukrajina. Dobrovoľníci sa v mierovej, uvoľnenej atmosfére snažili lepšie vzájomne spoznať, pochopiť protistranu a naučiť sa spolupracovať. 

Záslužná činnosť, najmä teraz, v čase vyostrovania niektorých z týchto konfliktov... Čo ťa vlastne motivovalo odísť do menej rozvinutej krajiny a dlhodobo venovať svoj čas a energiu dobrovoľníckej činnosti? 

Dobrodružstvo bolo mojou najsilnejšou motiváciou. Dobrovoľníctvo v krajinách tretieho sveta je dobrodružstvom od začiatku do konca. Časom začala byť aj práca v Gruzínsku trochu stereotypická, ale covid situácia priniesla nové výzvy. Mojou motiváciou bol aj nedostatok príležitostí nájsť si uspokojivé uplatnenie na slovenskom pracovnom trhu. 

Bola to tvoja prvá skúsenosť s dobrovoľníctvom? 

Nie, predtým som bol 10 mesiacov dobrovoľníkom v Arménsku cez program Erasmus+. Tiež som precestoval Európu stopovaním a dobrovoľníčením v hoteloch, na farmách a podobne. 

Prečo si si tentokrát vybral práve Gruzínsko? Vysnená krajina alebo náhoda?

Zaujala ma ponuka projektu, na ktorom som pôsobil, ale aj krajina samotná určite stojí za navštívenie. Sú tam krásne hory (5000m+), pobrežie Čierneho mora, pohostinní ľudia... Na jar sa dá v rámci jedného dňa snowboardovať v horách, potom sadnúť do auta a poobede sa opaľovať na pobreží, kde už je 25 stupňov. Otužilci si môžu aj zaplávať. 

Takže cez víkendy si sa nenudil. Ako ale vyzeral tvoj bežný pracovný deň? 

Pracovné dni v kancelárii som trávil vybavovaním emailovej komunikácie, vyhľadávaním partnerov a účastníkov projektov. Keďže mám skúsenosti s editovaním videí a grafickým dizajnom, pomáhal som miestnym kolegom s videami a grafikou pre potreby ich projektov. 

Dni na projektoch v teréne však nikdy neboli bežné. Mojou zodpovednosťou bol najmä manažment, logistika materiálov, príprava aktivít, tvorba fotodokumentácie a videozáznamov a dohľad nad časovým harmonogramom. 

Ako si si zvykal na miestnu kultúru, iné pracovné návyky? 

Keďže som už predtým žil na Kaukaze a kultúra krajín v regióne je veľmi podobná, bol som už zvyknutý. Avšak na percepciu času sa mi zvykalo najťažšie. U nás má všetko stanovený presný čas, napríklad odchody autobusov. V Gruzínsku autobus odíde vtedy, keď sa naplní... 

V marci 2020 sa kvôli pandémii aj v Gruzínsku všetko obrátilo naruby. Ako to zasiahlo tvoje dobrovoľnícke aktivity a život v Tbilisi? Nezvažoval si návrat domov? 

Všetky naše aktivity boli načas odložené. Život sa nám spomalil, zrazu nebolo toľko zhonu a stresu, skôr málo zodpovednosti a hľadanie rozptýlenia. V marci som návrat domov zvážil, ale rozhodol som sa zostať. Čísla covid pozitívnych a prognózy boli na Slovensku oveľa horšie ako v Gruzínsku, kde boli počty nakazených nízke vďaka razantným opatreniam gruzínskej vlády. Dokonca boli dočasne uzavreté všetky veľké mestá a zakázaná hromadná doprava. 

Prial som si, aby som si mohol svoj pobyt predĺžiť a venovať sa dobrovoľníctvu plných 12 mesiacov, ako bolo pôvodne plánované. Bohužiaľ to ale nebolo možné. 

Ty ale najradšej rozprávaš veselé príbehy a postrehy z Gruzínska. Skús vybrať jednu najvtipnejšiu historku.

Je august, začala nám dovolenka. Rozhodol som sa, že sa vyberiem za dobrodružstvom do dedín, kde nechodieva veľa turistov, ani v pred-covidových časoch. Keď som sa pýtal miestnych na cestu alebo najbližší obchod, najprv prišlo zdesenie, že som turista zo zahraničia a vypytovali sa ma, kedy som priletel do Gruzínska. „Rok dozadu,“ hovorím. Hneď sme boli najlepší kamoši. 

Mal si naopak niekedy aj pocity frustrácie? 

Časový manažment, to bola pre mňa najvyššia dosiahnutá miera frustrácie. Polhodinové, niekedy aj hodiné meškania boli považované za normálne. V kancelárii sme začínali o 11:00, ale nikdy nikto na 11:00 neprišiel, len ja a kolegyňa z Nemecka. Ostatní prichádzali od 11:30 do 12:00. Potom sme minimálne hodinu kávičkovali. To už bolo 13:00, takže sme začali rozmýšľať, čo kúpiť na obed a pomaly sme sa presúvali na obednú pauzu, ktorá bola o 14:00. Takže ak som nerobil na projektoch samostatne, v prvej polovici dňa sme s prácou nepohli nijako. 

Čím ťa najviac obohatil dobrovoľnícky pobyt v Gruzínsku? 

Nikdy som nebol tímový hráč, ale počas pobytu v Gruzínsku som sa v tíme naučil pracovať, keďže som celý rok bol „nútený“ pôsobiť v rámci tímu. Naša organizácia však bola dobre zmanažovaná a spolupráca s kolegami sa mi veľmi páčila. 

V septembri sa tvoj ročný pobyt skončil a vrátil si sa na Slovensko. Aké sú prvé dni a týždne späť doma? A kam budú ďalej smerovať tvoje kroky? Je globálne dobrovoľníctvo pre teba uzavretou kapitolou? 

Prvý týždeň som strávil v izolácii a až po negatívnom covid teste som sa prvýkrát stretol s rodinou. Momentálne neplánujem ďalšie globálne dobrovoľníctvo ani nič, čo zahŕňa cestovanie, až kým sa situácia s covidom neupokojí. Potom dúfam v nové dobrodružstvá a ak opäť nájdem zaujímavý projekt, tak určite budem dobrovoľníctvu otvorený. 

 

Jozefovi ďakujeme za dobre odvedenú prácu a reprezentáciu slovenskej rozvojovej pomoci v zahraničí. Prajeme mu veľa šťastia v jeho ďalších aktivitách a dúfame, že sa nám v budúcnosti opäť naskytne možnosť spolupráce na našich projektoch. 

 

__________________________________________________________________________________

Viac príbehov z terénu humanitárnej práce a rozvojového dobrovoľníctva nájdete na našom Facebooku, Instagrame a v predošlých blogoch

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Haščáka dobehla Gorila, šéfa Penty obvinili z korupcie

V sídle finančnej skupiny zasahovali desiatky policajtov.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Haščák sa Gorily nezbavil, dnes už to potvrdzuje aj NAKA

Bolo by skôr prekvapivé, ak by Božie mlyny nezachytili Pentu.


Už ste čítali?